Zarúbaná cesta pre sociálne služby na podporu rodiny s deťmi ?
Zarúbaná cesta pre sociálne služby na podporu rodín s deťmi ?
Meniaca sa rodina je ohrozením celej spoločnosti
Rodina je a vždy bola významným faktorom ovplyvňujúcim demografickú reprodukciu populácie, čo potvrdzuje aj definícia jednej z funkcií rodiny – biologicko-reprodukčná. Záchovná hodnota hovorí, že generácia môže zabezpečiť svoju náhradu pri hodnote úhrnnej plodnosti 2,1 (Jurčová, 2005). Na Slovensku sa úhrnná plodnosť znížila z 3,5 v roku 1950 na 1,25 v roku 2007, čo je hlboko pod záchovnou hodnotou ( Potančoková, 2008) Mnohí odborníci poukazujú na nepriaznivý demografický vývoj a jeho vplyv na spoločnosť ako i na potrebu celkovej zmeny vnímania rodiny a jej úlohy v spoločnosti. Aj podľa Koncepcie štátnej rodinnej politiky je rodina hlavným činiteľom udržateľného sociálneho rozvoja.
Napríklad aj Poláková (2005) na základe výsledkov analýz poukazuje na fakt, že starnutie populácie spôsobené poklesom počtu narodených detí sa prejaví aj v indexe dôchodkového zaťaženia a najväčší nárast očakáva v Bratislavskom VÚC a najmenší v Prešovskom VÚC. Pastor (2008) poukazuje na neudržateľnosť súčasného systému dôchodkového a sociálneho zabezpečenia ako dôsledok starnutia obyvateľstva a jeho úbytok. Predpokladá i spomalenie až zastavenie ekonomického rastu.
Podobne aj Bleha a Vaňo (2007) upozorňujú na celospoločenský dopad zmien reprodukčného správania. Tiež zároveň dodávajú, že štát nemôže pristupovať k rodine a reprodukcii pasívne a dôležitým aspektom by mala byť aj spoločenská klíma, alebo že mnohé opatrenia nemusia mať charakter ekonomický, ale legislatívny. Rovnako Voľná (2003) uvádza, že v procese plánovania rodiny sú pre partnerov významné faktory okrem ekonomických podmienok aj sociálne istoty a priaznivá populačná klíma v spoločenskom vedomí či zmena hodnotovej orientácie v populácii.
Dominantnou črtou reprodukčného správania je odklad rodičovstva do vyššieho veku. Jedným z rizík tohto správania je aj pokles konečnej pôrodnosti žien v dôsledku neplánovanej bezdetnosti alebo nutnosti ukončiť reprodukčný proces v dôsledku zdravotných rizík, výsledkom čoho bude rapídny nárast podielu jednodetných rodín (Potančoková, 2008).
Ako na výzvu reaguje rodinná politika?
Rodinná politika na Slovensku vychádza z niekoľkých strategických dokumentov rodinnej politiky a zákonov týkajúcich sa rodín. Jednotlivé opatrenia rodinnej politiky by mali podľa vychádzať z jednotlivých funkcií rodiny, medzi ktoré autori Bogenschneider a Gross (on-line) zaraďujú reprodukčnú, ekonomickú, výchovnú a opatrovateľskú.
Zákon o rodine je základný právny dokument SR týkajúci sa rodiny, definuje základné princípy manželstva, vzťahov v rámci rodiny (dôležitou súčasťou sú aj rodičovské práva a povinnosti), vyživovaciu povinnosť, rámec náhradnej starostlivosti, určenie rodičovstva a osvojenie. Zákon umožňuje v záujme maloletého dieťaťa uložiť na základe rozhodnutia súdu výchovné opatrenia od napomenutia (dieťaťa, rodičov, inej osoby) až po povinnosť dieťaťa alebo rodičov podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach. Čo je v podstate priama intervencia rodiny v kríze. Je potrebné spomenúť, že tento zákon sa obsahovo nevenuje prevencii vzniku kríz v rodinách cestou podpory zdravej funkčnej rodiny, napriek tomu, že článok 3 tohto zákona hovorí: „Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností“.
Koncepcia rodinnej politiky bola prijatá Vládou SR uznesením č. 389 dňa 4. júna 1996 a odvtedy bola niekoľkokrát aktualizovaná. Medzi dlhodobé ciele zaraďuje: právnu ochranu rodiny a jej členov, sociálno-ekonomické zabezpečenie rodín, výchovu detí a mládeže, prípravu na rodičovstvo, ochranu zdravia členov rodiny a demografický vývoj. Ako kľúčové politiky označuje vzdelávaciu politiku, politiku bývania, politiku zamestnanosti a trhu práce a sociálnu politiku. Koncepcia rodinnej politiky je živý dokument, ktorý reaguje na zmeny v spoločnosti. V súčasnosti stanovuje 4 priority realizácie rodinnej politiky: zlepšenie prístupu k vzdelávaniu, dostupnosť bývania, zosúladenie pracovného a rodinného života a právnu ochranu rodiny a pomoc v krízových situáciách. Má snahu podporiť vzdelanosť, zamestnateľnosť a sociálnu súdržnosť.
Dnes sa teda do popredia pomaly dostáva aj význam nefinančnej podpory rodiny a vytváranie prorodinnej spoločenskej klímy. Priamo koncepcia rodinnej politiky zdôrazňuje, že úloha a zodpovednosť rodiny má mať verejnú podporu aj vo forme podporných služieb a programov, s dôrazom na rozšírenie komunitných foriem sociálnej starostlivosti. Na dosiahnutie cieľov a zámerov stanovených v koncepcii by sa mali v plnej miere využiť všetky identifikované nástroje riešenia, ktoré koncepcia priamo obsahuje. V oblasti podporovania služieb pre rodiny zohráva najdôležitejšiu úlohu Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách.
Právny rámec sociálnych služieb na podporu rodiny s deťmi a uplatňovanie v praxi
Zákon o sociálnych službách definuje sociálnu službu ako odbornú činnosť, obslužnú činnosť alebo ďalšiu činnosť alebo ako súbor týchto činností, ktoré sú zamerané okrem iného aj na prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie osoby, rodiny alebo komunity, jej riešenie alebo zmiernenie, ...na zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostaný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, ... prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny.
Podľa druhu sociálnej služby zákon vymedzuje sociálne služby na podporu rodiny s deťmi, ktorými sú:
1. Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného a pracovného života
- pomoc pri osobnej starostliovosti o dieťa je terénna sociálna služba poskytovaná zodpovednej osobe, ak táto nemôže starostlivosť o dieťa zabezpeciť z dôvodu choroby, úrazu, kúpeľnej liečby, úmrtia jedného z rodičov alebo pôrodu matky, ženy ktorá má dieťa zverené, narodenie minimálne troch detí naraz alebo v priebehu dvoch rokov opakované narodenie dvojčiat
- podpora zosúlaďovania rodinného a pracovného života je ambulantná alebo terénna sociálna služba poskytovaná rodičovi alebo zodpovednej osobe počas prípravy na trh práve alebo v čase ďalších aktivít spojených so vstupom/návratom na trh práce
2. Poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti – kde sa poskytuje sociálne poradenstvo, ubytovanie na určitý čas, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba bielizne a šatstva, zabezpečuje sa záujmová činnosť. Tiež sa poskytuje výchova, pomoc pri príprave na školské vyučovanie a sprievod.
3. Poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu – kde sa poskytuje sociálna služba počas dňa fyzickej osobe alebo rodine, ktorá je ohrozená sociálnym vylúčením alebo má obmedzenú schopnosť sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy pre svoje životné návyky a spôsob života. V tomto centre sa poskytuje sociálne poradenstvo a pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov (pomoc pri vybavovaní dokladov, úradných záležitostí, komunikácia v úradnom styku...) a vytvárajú sa podmienky na poskytovanie nevyhnutného ošatenia a obuvy a záujmovú činnosť.
Medzi ďalšie druhy sociálnych služieb definovaných v Zákone o sociálnych službách a aplikovateľných pre rodiny s deťmi je poskytovanie sociálnej služby v dennom centre. V dennom centre sa poskytuje sociálna služba počas dňa fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom, rodičovi s dieťaťom alebo starému rodičovi s vnukom alebo vnučkou. V dennom centre sa najmä: poskytuje sociálne poradenstvo, zabezpečuje záujmová činnosť.
Okrem toho zákon síce definuje aj podporné služby, v rámci ktorých je definovaná aj odľahčovacia služba, avšak na túto službu má nárok len osoba starajúca sa o občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Pritom je známy fakt, že celodenná starostlivosť o dieťa počas materskej a rodičovskej dovolenky je rovnako náročna, vyčerpávajúca a nepretržitá úloha rodiča, ktorý zabezpečuje starostlivosť o dieťa 24 hodín denne.
Zákon o sociálnych službách tiež hovorí, že obec utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja v oblasti sociálnych služieb, na komunitnú prácu a komunitnú rehabilitáciu, za účelom predchádzania vzniku alebo predcházania zhoršenia nepriaznivých sociálnych situácií a riešenia miestnych sociálnych problémov. V rámci komunitnej práce by obec mala podporovať svojpomocné riešenie sociálnych problémov v rámci miestneho spoločenstva a to najmä rozvojom sociálnych služieb. Na účely komunitnej rehabilitácie môže obec zriadiť komunitné centrum. Na priamu spoluprácu môžu účastníci právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb vytvárať partnerstvo za účelom realizácie konkrétnych projektov a programov.
Z uvedeného vyplýva, že sa v rámci tohto zákona vytvára priestor na podporu rodinám s deťmi, najmä prostredníctvom poskytovania sociálnych služieb v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu a v dennom centre, ako aj možnosť využitia opatrovania detí pre konkrétne špecifické skupiny rodičov a v konkrétnych situáciách. V praxi sú však de facto pre väčšinu rodičov stále nedostupné.
Podľa Centrálneho registra poskytovateľov sociálnych služieb k 22.6.2010, poskytuje sociálne služby – pomoc pri osobnej starostlivosti o deti a podporu zosúlaďovania rodinného a pracovného života na Slovensku 5 poskytovateľov v štyroch VÚC: mesto Partizánske, mesto Prievidza, mesto Brezno, mesto Rajecké Teplice a obec Dechtice. Sociálne služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu poskytuje na Slovensku 7 poskytovateľov v štyroch VÚC: Kongregácia školských sestier svätého Františka v Žiline, mesto Snina, mesto Martin 2x, Humanitná spoločnosť Prijatie o.z. v Spišskej Novej Vsi, Spokojnosť – centrum sociálnych služieb n.o. v Prievidzi a mesto Myjava. Sociálne služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti poskytuje na SK 10 poskytovateľov sociálnych služieb v štyroch VÚC: Dom svätej Alžebety, krízové stredisko pre deti a osamelých rodičov v Banskej Bystrici, Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb v Tornali, Harlekýn ZSS –rozpočtová organizácia mesta Topoľčany, Maják nádeje n.o. v Bratislave, Brána života o.z. v Bratislave, Domov sociálnych služieb pre dospelých a zariadenie podporovaného bývania ROZSUTEC – rozpočtová organizácia Bratislavského samosprávneho kraja, Stredisko sociálnych služieb Petržalka – rozpočtová organizácia MČ Bratislava-Petržalka, ANIMA – Domov sociálnych služieb – rozpočtová organizácia Michalovce, Stredisko krízovej intervencie – rozpočtová organizácia mesta Košice, Stredisko sociálnej pomoci mesta Košice – rozpočtová organizácia mesta Košice.
Hlavné problémy rozvoja sociálnych služieb na podporu rodiny s deťmi a sociálnych služieb prevenčného a podporného charakteru
Zo znenia zákona teda vyplýva, že sa vytvára priestor na poskytovanie sociálnych služieb na podporu rodiny s deťmi a podporné služby, avšak v praxi sa realizujú v minimálnej miere a v niektorých regiónoch dokonca vôbec. Počet poskytovateľov v rámci celého slovenska je viac než len minimálny. Pritom aj prieskumy potrieb rodín s deťmi potvrdzujú, že rodičia majú záujem o takúto podporu. Konkrétne napríklad o možnosť krátkodobého opatrenia dieťaťa v zariadení (Bodnárová, B. – Džambazovič, R. – Filadelsiová, J. – Gerbery, D. – Pafková, K. – Porubänová, S. 2004, citované podľa Bodnárová, B. – Filadelfiová, J. – Gerbery, D. 2005) a z hľadiska podpory rodičovstva spoločnosťou by im takáto možnosť mala byť poskytnutá mimo podnikateľský sektor, ktorý túto službu poskytuje za účelom dosiahnuť finančný získ. Aj Návrh opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života v rámci hlavného cieľa určuje rozšírenie podporných a odľahčovacích služieb pre rodiny.
Celkový nedostatok poskytovaných sociálnych služieb, hlavne tých na podporu rodiny je v nemalej miere výsledkom, okrem iného, aj v nedostatku finančných prostriedkov v rozpočtoch obcí a VÚC. Z toho dôvodu sa niektoré sociálne služby odsúvajú na okraj záujmu, pretože ich prijímateľ nie je na ich príjem odkázaný v zmysle priameho ohrozenia alebo nutnosti. Napriek tomu, že zákon jasne hovorí, že obec poskytuje sociálne služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu, v skutočnosti je táto služba prístupná v Žiline, Snine, Martine, Spišskej Novej Vsi, Prievidzi a v Myjave! Treba pritom podotknúť, že zákon je v platnosti už od 1. Januára 2009 (teda 17 mesiacov).
Nedostatkom sociálnych služieb zameraných na podporu rodiny je aj ich vlastná definícia v zákone, ktorý nepozná výnimky v rámci podmienky poskytovania sociálneho poradenstva a teda aj odbornej spôsobilosti poskytovateľa sociálnej služby.
Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa je terénna sociálna služba v konkrétnych situáciách, kedy sa rodičovi poskytne pomoc pri bežných úkonoch starostlivosti o dieťa alebo domácnosť, úkony osobnej hygieny, pomoc pri príprave na školské vyučovanie, sprevádzanie dieťaťa a pod. v prípade indispozície rodiča chorobou, úrazom ... Podpora zosúlaďovania rodinného a pracovného života je ambulantná alebo terénna sociálna služba, pri ktorej sa v čase prípravy rodiča na návrat na pracovný trh poskytne pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa. V oboch prípadoch je nelogické poskytovanie aj sociálneho poradenstva ako súčasť každej sociálnej služby poskytovanej podľa Zákona o sociálnych službách, pričom napríklad zákon paradoxne nevyžaduje odbornú spôsobilosť na opatrovanie dieťaťa.
Na druhej strane, tieto služby nie je dnes možné poskytovať v rámci svojpomoci komunity. Pritom v komunitách fungujú neziskové organizácie, ktoré v praxi poskytujú sociálne služby prevenčného a podporného charakteru, hlavne na báze komunitnej svojpomoci. Ich veľkou nevýhodou je práve komunitná svojpomoc, v rámci ktorej nedokážu naplniť požiadavky Zákona o sociálnych službách a to hlavne odbornú spôsobilosť na poskytovanie sociálneho poradenstva (ktoré je súčasťou každej sociálnej služby podľa tohto zákona) a teda aj podmienky zápisu do registra poskytovateľov sociálnych služieb. Pričom práve pri týchto sociálnych službách zameraných na prevenciu a podporu sa kladie dôraz na svojpomoc komunity v rámci ktorej nie je dôvod vyžadovať odbornú spôsobilosť, ktorá sa vyžaduje pri sociálnych službách, ktoré riešia už vzniknutú sociálnu krízu a odbornosť poskytovateľa zohráva významnú úlohu.
Na potrebu podpory svojpomocného riešenia miestnych problémov poukazuje viacero strategických dokumentov ako Koncepcia štátnej rodinnej politiky, či Národné priority rozvoja sociálnych lužieb. Podpora komunitnej svojpomoci je však v súčasnosti možná len v prípade ústretového prístupu obce alebo v prípade, že sa nájde poskytovateľ ktorý spĺňa požiadavky Zákona o sociálnych službách a je schopný tieto služby poskytovať podľa dikcie zákona a získať tým silnejšie postavenie pri vyjednávní s obcou, VÚC a pri žiadaní finančného príspevku na poskytovanie sociálnych služieb definovaných v zákone. Tým sa vytvárajú značné regionálne rozdiely v dostupnosti takýchto služieb alebo v niektorých regiónoch úlne chýbajú. Môžeme všeobecne konštatovať, že komunitná svojpomoc je síce definovaná ako dôležitá súčasť systému sociálnych služieb, avšak jej skutočné uplatňovanie je ponechané na vôli obce, ktorú aktivitu komunity podporí. Zákon je v tomto prípade nekonkrétny.
Organizácie komunitného typu disponujú širokými kontaktami s cieľovou komunitou, v rámci ktorej je možné efektívne zmenežovať poskytovanie takejto služby svojpomocou (za symbolické poplatky), za predpokladu, že organizácia bude mať vytvorené základné podmienky stability – priestory (v ktorých bude môcť pracovať s cieľovou komunitou ako základ pre motiváciu na svojpomoc), financovanie koordinátora a aspoň časti ostatných nákladov.
Ďalšou prekážkou možnosti komunitných organizácií stať sa poskytovateľom sociálnych služieb na podporu rodiny s deťmi (vrátane prevádzkovania nízkoprahového denného centra pre deti a rodinu) prostredníctvom vzniku pracovnoprávneho vzťahu s osobou, ktorá by bola zodpovedná sa poskytovanie sociálnych služieb (hlavne sociálneho poradenstva) a spĺňala by kvalifikačné požiadavky je aj fakt, že tieto organizácie nedisponujú dostatkom finančných zdrojov na zamestnanie takejto osoby. Čo im v konečnom dôsledku znemožňuje požiadať o zápis do registra poskytovateľov a následne žiadať od obce, VÚC príspevok na financovanie týchto personálnych nákladov, aby mohli de fackto zoficiálniť svoje služby ako sociálne služby podľa Zákona o sociálnych službách, pretože už v čase zápisu do registra je povinnosť existencie pracovnoprávneho vzťahu zodpovednej osoby s poskytovateľom. Je to začarovaný kruh, ktorý komunitné organizácie postavené na svojpomoci nedokážu bez pomoci preklenúť a nie sú k tomu vytvorené ani legislatívne podmienky. Dnes častokrát bojujú o samotné prežitie a spoločnosť nemá šancu (alebo nemá záujem?) naplno využívať ich potenciál.
Vykročiť smerom vpred...
Východiskom riešenia súčasných problémov v poskytovaní a rozvoji sociálnych služieb pre rodinu s deťmi môže byť:
• Identifikovanie tých sociálnych služieb, u ktorých nie je oprávnená povinnosť poskytovať sociálne poradenstvo a umožniť ich vykonávanie v rámci Zákona o sociálnych službách s výnimkou povinnosti poskytovať sociálne poradenstvo a tým pádom i povinnosti preukazovanie odbornej spôsobilosti pri zápise do registra poskytovateľov sociálnych služieb. - Výrazným spôsobom by sa mohli rozšíriť služby na podporu zosúlaďovania rodinného a pracovného života ako aj zamestnateľnosť rodičov po materskej a rodičovskej dovolenke.
• Legislatívne upraviť - konkretizovať povinnosti samospráv pri podpore komunitného rozvoja sociálnych služieb. Je potrebné identifikovať hlavné potreby komunitných organizácií a zabezpečiť ich povinné poskytovanie zo strany samospráv.
• Jasné definovanie komunitnej svojpomoci a stanovenie pravidiel uplatňovania v rámci sociálnych služieb.
• Dôslednejšie dodržiavanie cieľov koncepčných materiálov, ich cieľov a opatrení a návrhov.
• Jednoznačné presadzovanie nielen sociálnych ale i podporných služieb pre rodinu zo strany štátu aj formou legislatívnej povinnosti samospráv a VÚC.
• Rozvoj sociálneho dialógu v spoločnosti, prieskumy potrieb rodín s deťmi.
Martina Lukáčová
preRodinu.estranky
o.z. Ratolesť
Zoznam bibliografických odkazov:
BLEHA, B. – VAŇO, B. 2007: Niektoré teoretické a metodologické aspekty populačnej politiky a náčrt jej koncepcie pre Slovenskú republiku, In Sociológia - Slovak Sociological Review. Vol. 39, no. 1, p. 62-80
BODNÁROVÁ, B. – DŽAMBAZOVIČ, R. – FILADELFIOVÁ, J. – GERBERY, D. – PAFKOVÁ, K. – PORUBäNOVÁ, S. 2004: Rodinná politika a potreby mladých rodín. Bratislava: SŠPR
BODNÁROVÁ, B. – FILADELFIOVÁ, J. – GERBERY, D. 2005: Výskum potrieb a poskytovania služieb pre rodiny zabezpečujúce starostlivosť o závislých členov. (záverečná správa z výskumu) Bratislava: SŠPR
BOGENSCHNEIDER, K. - GROSS, E.: Family Policy: An Introduction. (záznam zo seminára), Policy Institute for Family Impact Seminars, USA. Dostupné na: http://familyimpactseminars.org/bogentalk.htm (cit. 20.6.2010)
JURČOVÁ, D. 2005: Slovník demografických pojmov. Bratislava: Infostat. ISBN 80-85659-40-9.
PASTOR, K. 2008: Demografické trendy a rodina. In Impulz, číslo 3. ISSN 1336-6955
POLÁKOVÁ, Z. 2005: Modelovanie demografického vývoja Slovenskej populácie. (dizertačná práca) Nitra: FEM SPU
POTANČOKOVÁ, M. 2008: Plodnosť žien na Slovensku v období rokov 1950 – 2007 v generačnom pohľade. Bratislava: Infostat. ISBN 978-80-89398-04-1.
VOLNÁ, A. 2003: Rodina a demografická reprodukcia.Dostupné na: http://www.infostat.sk/vdc/pdf/tajov/volna.pdf (cit. 11.6.2010)
Koncepcia štátnej rodinnej politiky, 1996 a neskoršie aktualizácie, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Národné priority rozvoja sociálnych služieb, 2009, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Návrh opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života na rok 2006 s výhľadom do roku 2010, 2006, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
Centrálny register poskytovateľov sociálnych služieb, on-line, dostupné na: http://www.employment.gov.sk/CRP/ (cit. 22. júna 2010)
Komentáre
Prehľad komentárov
Dobrý deň. Volám sa Anna Hovančíková a bývam v okrese Sabinov. Rozhodla
som sa Vás osloviť z dôvodu finančnej pomoci. Vypovedalo nám auto. Bola
mi ponuknutá ponuka na kúpu auta najlacnejšiej značky Dacia. Ja to auto
potrebujem som onkohematologicka pacientka a mám oslabenú imunitu, z
toho dôvodu sa nemôžem prepravovať verejnou dopravou. Žiadala som
príspevok na kúpu nového auta, no ten mi bol zamietnutý. Nemám toľko
peňazí a nemôžem si to dovoliť. Preto Vás chcem poprosiť o pomoc. Som
zúfala a naozaj už neviem čo mám robiť a na koho sa mám s tým problemom
obratiť,aby mi pomohol. Dúfam,že sa nájde osoba,ktorá má pochopí a
pomôže mi. Ďakujem za pochopenie s pozdravom Hovančíková
Prosba
(Anna, 3. 4. 2019 11:53)