Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Komu patria deti? Kontrola detstva a jej vývoj v 19. a 20. storočí

13. 10. 2010

Úvod           

Detstvo a pozícia detí v spoločnosti nepochybne dominuje súčasným sociologickým diskusiám. Dieťa stále je a bolo vo svojej podstate vnímané ako závislá bytosť, ktorá vyžaduje ochranu, výchovu a disciplínu na to, aby sa mohla stať „dospelým“ členom spoločnosti. Novodobá orientácia spoločnosti však čoraz viac smeruje ku vnímaniu detí ako jej plnohodnotných členov schopných samostatne sa vyjadrovať a ovplyvňovať dianie v nej.

 

Kontrolu Macmillanov slovník (2002, s. 303) definuje ako „právomoc robiť rozhodnutia o niečom alebo rozhodovať o tom čo sa stane“, resp. je to „zákon, dohoda alebo metóda, ktorá niečo obmedzuje“ (tamtiež). Z tohto výkladu vyplýva, že kontrolou sa nemusia rozumieť len represívne zásahy štátu a rodiny, ale akékoľvek zásahy obmedzujúce základné slobody dieťaťa ako rovnocenného občana spoločnosti vyplývajúce z autoritatívneho postavenia rodičov, dospelých a štátu. K výkonu „kontrolnej“ funkcie od nepamäti slúžila širšia či užšia rodina. Boli to rodiny a v minulosti aj komunity, ktoré vychovávali nielen svoje ale aj cudzie deti a poskytovali im socializačné ako aj ekonomické zázemie nevyhnutné pre ich ďalší život. Na určitom stupni vývoja spoločnosti a s narušením tradičných spoločenských zväzkov sa zmenilo vnímanie dieťaťa aj rodín, pričom tieto neboli schopné sa s novým spoločenským usporiadaním vyrovnať. Štát im pomohol túto skutočnosť do istej miery vyriešiť tým, že na seba prebral zodpovednosť za niektoré pôvodne výlučné funkcie rodiny. V posledných desaťročiach sa čoraz viac hovorí o „kríze“ detstva či jeho postupnom zániku. S týmto názorom nepochybne súvisí zmena pomeru moci dospelých ako aj jej charakteru voči deťom.

 

Moja práca sa zameriava na problematiku kontroly detí a jej formy v modernite. Dáva si za cieľ zistiť - Ako bola prerozdelená moc medzi rodinu, komunitu a štát v danom časovom období a prečo tomu tak bolo. Modernita je kľúčová, pretože práve vtedy došlo k významným socio-kultúrnym a ekonomickým zmenám, ktoré narušili dovtedy zaužívané tradičné formy kontroly. Celý kontext práce je situovaný do prostredia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, kde boli tieto sily iniciované prvotne a celkovo mali najväčší dopad na spoločenský vývoj.

 

Táto diplomová práca pozostáva z dvoch častí. V prvej definujem hlavné teoretické koncepty týkajúce sa najdôležitejších elementov zabezpečujúcich kontrolu nad deťmi – t.j. rodiny, komunity a štátu. Druhá časť má charakter prehľadovej štúdie textov anglických autorov. Je rozdelená na tri časti tak, aby v oboch sledovala pomer kontroly detí medzi rodinou, komunitou a štátom. Sleduje najmä vývoj, príčiny vzniku a charakter kontroly detí. V prvej časti sa venuje 19.storočiu a v druhej bližšie pojednáva o období do 90.rokov 20.storočia. Tretia, zároveň posledná časť, prezentuje vývojové trendy nastupujúce od obdobia neskorej modernity.

 

Záver diplomovej práce

 Rozličné formy sociálnej kontroly sú súčasťou nášho každodenného života. Predmetom našej analýzy je neustály súboj o kontrolu nad deťmi medzi záujmami rodín a štátu v modernite. Skúmaná odborná literatúra sa sústreďuje najmä na vzťah medzi dvoma elementmi. Integritou rodiny – nevyhnutnosťou zachovať jej súkromie a prirodzené prostredie, ktorým dieťaťu vytvára nenahraditeľnú sociálnu základňu a kolektívnym záujmom štátu, teda spoločnosti ako celku, ktorého intervencie sú nevyhnutné pre zabezpečenie sociálneho poriadku v spoločnosti prostredníctvom stabilnej budúcej generácie.

 

Toto súperenie sa môžeme pozorovať počas celého sledovaného obdobia, v závislosti od extrémnych pozícií v akých sa rodina a štát vyskytovali. V 19.storočí je ešte prítomná pomerne silná patriarchálna kontrola, ktorú postupne (v prospech kolektívnych záujmov) začali narúšať najskôr intervencie organizácií občianskej spoločnosti a neskôr aj štátu. V nasledujúcom období štát využil nespočetné množstvo foriem kontroly na to, aby prenikol do každej sféry rodinného života. Rodina postupne stratila tak svoje základne funkcie ako aj autoritu nad svojimi deťmi. Posledná funkcia, ktorá ju, podľa autorov, ešte odlišuje od štátu a predurčuje jej výnimočnosť, je socializačno-emočná funkcia, ktorú, ako jedinú, nie je štát schopný zabezpečiť v plnej miere. Nevhodné zaobchádzanie s deťmi v minulosti im spoločnosť chcela vynahradiť postupnou liberalizáciou ich práv. V 20.storočí rozpad rodiny a stratu jej autority podporili ďalšie procesy charakteristické pre modernitu. Štát stratil časť svojej autority len v prípadoch, keď sa prejavilo zlyhanie jeho dovtedy „bezchybného“ systému. Konečne s nástupom post - modernity možno pozorovať akési zosilnenie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom a paradoxne jeho väčšou kontrolou. Vyššiu kontrolu zabezpečuje štát pomocou nových technológií, no aj snahou pokryť čo najväčšiu časť populácie. Dokonca sa navracia opäť ku kontrolám prostredníctvom komunít.

 

A komu teda patria deti? Aj keď na to neexistuje jednoznačná odpoveď, Donzelot (in Cunningham 2005: 163) ju vystihuje asi najlepšie tvrdiac „čím viac sú detské práva presadzované, tým viac sa smrtiaci stisk ochrannej autority [štátu] zviera okolo úbohej rodiny.“ S narastajúcou liberalizáciou detských práv, už nebude potrebné, aby existovali špeciálne kontrolné jednotky (rodiny), ktoré by zabezpečovali výchovu a kontrolu týchto (doteraz) výnimočných osôb. Na formálnu kontrolu bude postačovať nadradenosť štátu, nakoľko všetci jeho členovia si budú rovní. To či to dospeje až do takýchto krajností, záleží od toho, ako budú rodina, štát a deti (ako sociálni aktéri) schopní nájsť si rozumnú hranicu čo do prerozdelenia svojich kompetencií. Avšak podľa môjho názoru je celospoločensky nevyhnutné posilniť autoritu rodičov (a to nie len patriarchálnu) a preniesť na nich ďalšie kompetencie, ak je naozaj v záujme štátu, aby si rodina plnila svoje primárne funkcie efektívne, čo s nedostatkom právomocí možné nie je. Vhodnou cestou je práve forma preventívnej kontroly, akú zaviedla vláda Spojeného kráľovstva, no ktorá by sa mala vykonávať s ohľadom na ochranou súkromia rodiny.

 

Nakoľko sa táto práca zameriava podrobnejšie len obdobím do konca 20.storočia vytvára tak podnet pre ďalšiu analýzu obdobia neskorej modernity a post - modernity a s tým súvisiacej politiky Welfare State a jej vplyvu na kontrolu detí. 

 

 Dominika Zavadilíková, Bakalárska diplomová práca, Fakulta sociálnych štúdií, Katedra sociológie, Brno, jar 2009 

text bol uverejnený s písomným súhlasom autorky

úplnú prácu nájdete tu

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.